Etika v Karate Do

Peter Filo   3. júla 2019   Komentáre vypnuté na Etika v Karate Do

Etika v Karate Do

   Cesta Karate – Do je úsilie o cestu cnosti.

Chojun Miyagi

   Od žiakov v priestoroch Dojo, ako aj v dennom živote je vyžadovaný určitý model správania sa, ktorý umožňuje učiteľovi učiť žiakov, a žiakom opäť umožňuje tréning v zdraví prežiť. Je vyžadovaný úctivý prístup ku spolucvičiacim, vzdanie sa myšlienok na ubližovanie a zabíjanie, ochota pomáhať slabším či tolerantný prístup ku novým adeptom karate .

 Názov priestoru, v ktorom sa cvičia Budó umenia Japonska hovorí sám za seba – DOJO – “miesto osvietenia”.

Jedného dňa ktosi uvidel z útesu prvýkrát more.

– Aká krása! povedal temer bez dychu.

– A to vidíš iba jeho hladinu! Odvetil jeho spoločník.

Tak je to aj s Karate. Technika a boj sú iba povrchom mora, jeho hladinou. A majstri Karate neučia vidieť iba hladinu tohto umenia, nielen prácu tela, techniku. Učia svojou ťažkou, často tvrdou a drsnou výchovou chápať pravý zmysel bojových umení, ktorý je pod hladinou hrubého zmyslového vnímania.

    V tradičných štýloch je úcta k učiteľovi samozrejmou súčasťou etiky a žiadnym vyžadovaním učiteľovej osobnosti. Bez úcty k učiteľovi sa strácajú dôležité súčasti cesty Karate. Ale ako má vzniknúť takýto vzťah u začiatočníkov? Tak, že pokročilí žiaci pestujú túto úctu a sú príkladom pre mladších cvičencov – nováčikov, ktorí sa prirodzene prispôsobujú. Na zlom príklade sa učenie a plnohodnotné vzťahy nedajú budovať. Keď pokročilí žiaci očakávajú určité správanie od nižších technických stupňov, a sami to nepreukazujú vyšším technickým stupňom, takáto skupina sa dostáva do slepej uličky a vedie ku konfliktom a následnému rozpadu skupiny, či ku stagnácii vo vývoji.

   Takisto prirodzene majú byť vedené vyššie technické stupne k pomoci mladším žiakom. Vzájomná pomoc je u adeptov cesty Karate svätou povinnosťou.

 

 „Karate ni sente nashi – Karate je bez útoku. Táto veta nám hovorí, že ak chceme prísť k ozajstnému majstrovstvu, musíme zanechať bojovanie. Keď zanecháme odpor voči protivníkovým útokom a začneme sa hýbať prirodzene s ním, viete čo sa stane? Zistíte, že Vy a súper vytvárate jednotu, a keď sa on pohne do útoku, jednoducho sa začnete hýbať s ním, a útok vykryjete. Keď budete schopní toto dosiahnuť v boji, objavíte úplne iný svet – taký, o akom ste nemali ani tušenia. Keď sa stanete „jedným“ so súperom, prestane existovať niečo také ako prvý úder. Veta Karate ni sente nashi nemôže byť správne pochopená, pokiaľ v zápase nedosiahnete tento stav. Cez zdvorilosť musíte na tréningu získať správny postoj voči súperovi, a takto sa stať voči nemu pozorný. Bez tohto mentálneho postoja nemôže existovať tréning v jeho pravom zmysle. V skutočnom tréningu nemá hnev, súperenie, nepriateľstvo a agresivita svoje miesto. Keď je Vaším cieľom poraziť súpera, nikdy tento stav nedosiahnete. Navodením tohto stavu dosiahnete so svojím súperom jednotu, a budete schopní sa pohybovať prirodzene na jednej linke s jeho pohybmi.

   Etika Karate vyžaduje pravdivosť a priamosť cvičiaceho voči sebe samému, ako aj voči ostatným. Snaha vynaložená na tréningu a získané skúsenosti môžu iba vtedy priniesť svoje plody, ak je cvičiaci sám voči sebe priamy, poznáva a rešpektuje svoj vnútorný stav. Toto vnútorné držanie, nazývané Makoto je vo všeobecnosti centrálnym bodom v bojových umeniach, bez osvojenia si ktorého nie je možný žiaden pokrok. Až týmto sa stáva znateľným pochopenie pokory, pozornosti, pravdivosti a odovzdanosti. Centrum tohto vnútorného držania je v Hara.

    To platí aj o sedení vo formálnom sede – Seiza. Je to jeden z prvých problémov, s ktorým sa začiatočníci stretajú. Neexistuje literárny preklad tohto slova, no popísať sa dá približne ako sedenie v úplnej tichosti s vystretým chrbtom, s čistým vedomím, v čistej atmosfére.

    V Dojo je dovolené sedieť v seize s kolenami trochu od seba, no pri formálnych príležitostiach musia byť vždy kolená tesne pri sebe. Nešťastím pre tento sed je to, že v niektorých Dojo jeho význam nepochopili do tej miery, že ho používajú ako formu trestu. Toto je veľmi zlá prax karate.

   Najdôležitejšie je mať rovný chrbát. Vaše plecia nesmú padať, ani brada nesmie vyčnievať, špička nosa má byť v jednej vertikálnej línii s pupkom. Toto je ideálna fyzická forma sedenia v seize. Sedieť treba s čistou, pokojnou myslou, nezatvárať oči úplne. Pohľad smeruje asi sedemdesiat centimetrov pred seba na podlahu. Cieľom je paradoxne nesledovať nič vonku, ale hľadieť dnu do seba samého.

   Na tréningu po vstupe a úklone vo dverách Dojo žiak vyhľadá najvyšší technický stupeň alebo svojho učiteľa, a takisto ho úklonom pozdraví. On pozdrav úklonom opätuje. Keď je tento pozdrav prevádzaný v pravom zmysle a v správnom držaní, prináša zvnútornenie dôležitých duševných princípov Karate a v žiadnom prípade nie je symbolom nadradenosti, ale vyjadruje vzájomný rešpekt a zaviazanosť.

 Potom sa každý žiak pozdraví úklonom pri Šingó. Šingó je miestom cti, na ktorom je umiestnený portrét zakladateľa školy alebo vlajka školy.Žiaľ v dnešnej dobe je v západnom svete Šingó skôr raritou ako samozrejmosťou.

    Vynechanie rituálneho pozdravu na začiatku tréningu poukazuje na deficit vo vnútornom postoji cvičiacich voči Karate, a jeho slabé či nedbanlivé prevedenie pôsobí nedôveryhodne, často smiešne. Preto dávajte pozor na svoje Makoto.

V tradičných Dojo sa hovorí: „všetko sa začína a končí s Rei“.

   Pod Rei rozumieme ceremoniálnu poklonu, cez ktorú sa manifestuje naša zdvorilosť a úcta. Pri takejto poklone sme navonok plne otvorený, no vnútorne nedávame žiadnu šancu pre akýkoľvek útok. Preto nesmieme byť ani arogantný ani servilný. Bez úprimnosti je poklona neznesiteľná. Je lepšie vložiť do poklony svojho ducha a srdce, ako sa zaoberať s jej vonkajším zdaním. Potom bude prirodzená a správna.

Pamätajte: iba silný sokol skryje svoje pazúry.

   Vo vonkajšom ponímaní disciplíny je od karatistu požadované dobrovoľné podriadenie sa autorite učiteľa, s čím je spojené poslúchanie učiteľových príkazov. Žiak musí na tréning so sebou priniesť pripravenosť byť kritizovaný druhými a priznávať si vlastné nedostatky.

   Áno, zabiť súpera jedným úderom a vyjsť z každého stretu víťazne sú jediné ciele, ktorým môže začiatočník dôverovať. Nikdy neprehrať, však neznamená vždy vyhrať. Keď toto niekto správne pochopí, postúpi z triedy začiatočníkov. Na pretekoch je samozrejmé, že vyhrá silnejší, ale preteky sú len preteky. V Karate nie je jeden silnejší a druhý slabší. Esencia tohto umenia je vo vzájomnej spolupráci. Ak budeš trénovať s partnerom v porozumení, so súcitom a ohľaduplnosťou, potom slová ako prehra a výhra budú vyzerať ako bezo zmyslu.

     Technika neznamená všetko. Je to iba začiatok Karate, tak ako keď sa naučíme chodiť, nevyčerpávame tým všetky možnosti života. Dostať telo pod kontrolu aby pracovalo tak, ako my chceme, aby nefňukalo, rýchlo sa neunavilo a bolo zdravé, to je predsa najlepší základ pre duševné sebazdokonaľovanie k ideálom karatistu. Karate nie je pravou cestou Karate dovtedy, pokiaľ máte chuť bojovať a víťaziť.

   „Až za všetkým chcením sa objavuje cesta Dó.“

Je pravda, že iba málo žiakov príde na tréning Karate s týmto cieľom – nebojovať, sú skôr zameraní na potrebu sa niečo fyzicky naučiť, ale je na tréneroch a učiteľoch Karate, aby týmto ľuďom ukázali správnu cestu a oni sa časom sami rozhodli touto cestou ísť.

Peter Filo MMA